Hekerom i vírusom odolá kvalitný cloud

Pandémia nám ukázala, že nie sme v bezpečí nielen vo vonkajšom svete, ale ani v online. Firmy sa začali zodpovednejšie správať v oblasti ochrany dát voči kybernetickým útočníkom. Nástrahy v podobe straty reputácie či peňazí naštartovali procesy smerujúce k modernizácii technologických vybavení. Čoraz väčšie percento stredných aj malých spoločností ako nevyhnutnosť vyhodnocuje prechod z tradičnej serverovne do cloudu.

Bezpečnosť pritom nie je jedinou výhodou uloženia firemných dát do cloudových úložísk. Cloud konzultant spoločnosti GAMO Erik Kirschner na počkanie vymenuje ďalších päť. V neposlednom rade firmy ušetria.

Je slogan, že z cloudu pršia peniaze pravdivý?

Aj keď sa to firmám spočiatku nezdá, v konečnom dôsledku vždy ušetria peniaze. Už len z dôvodu, že v cloude sú dáta dostupnejšie, vždy zálohované, dokážete k nim pristupovať vždy rýchlo a bezpečne, čo je výrazný rozdiel oproti prevádzkovaniu aplikácií u seba, teda na vlastných serveroch. Nehovoriac o tom, že v prípade cloudu ide o modernejšiu infraštruktúru než je „železo doma pod stolom“.

Pozrime sa konkrétnejšie na cloudové výhody. V čom sú ich hlavné benefity?

Po prvé je infraštruktúra poskytovateľa cloudových služieb robustnejšia a má vyššiu dostupnosť. Klientovi odpadá starosť o serverovňu, diskové polia, servery.

Druhou výhodou je škálovateľnosť. Ak firma potrebuje na krátky alebo obmedzený čas veľký diskový objem, napríklad 6 TB kvôli zmenám ako účtovná uzávierka, tak si cloudový server zväčší cez webové rozhranie. To isté platí aj pre CPU, RAM a iné technické parametre virtuálnych serverov. Keď proces prebehne a firma už nepotrebuje také veľké úložisko, diskový objem v cloude vráti na pôvodný a takto šetrí financie. To je tretie plus. Poviem to na príklade: Keď má firma dáta na serveroch a chce napríklad dokúpiť RAM (operačnú pamäť), musí IT oddelenie žiadať manažment o peniaze na nákup, a manažment musí následne zaplatiť aj firmu, ktorá RAM-ku vloží do servera. To sú dve investície navyše, pričom v cloude na to stačí jeden klik alebo telefonát. Štvrtým pozitívnym faktorom cloudu je dynamika. Za piatu výhodu, ktorá súvisí aj s financiami, môžeme považovať flexibilitu – presun z investičných (CAPEX) do prevádzkových (OPEX) nákladov. Ak má firma cloudové úložisko postavené na prevádzkových nákladoch, nemusí robiť žiadnu investíciu do infraštruktúry, ale priamo v cloude si obstará to, čo práve potrebuje.

Ďalšou výhodou je nepretržitá podpora, konzultácie technických špecialistov v materinskom jazyku.

A, samozrejme, neposlednou výhodou cloudu je bezpečnosť. Poskytovateľ cloudových služieb pravdepodobne vždy garantuje bezpečnosť na vysokej úrovni, keďže služby poskytuje širokému spektru zákazníkov.

V súčasnosti, keď zamestnanci mnohých firiem prešli na home office, by mal byť kvalitný cloud nevyhnutnosťou? Je to tak?

Nevyhnutnosťou nie, ale určite by firmám cloud pomohol. Každý, kto pracuje z domu, sa musí dostať k firemným aplikáciám. Väčšina firiem však nemá infraštruktúru postavenú tak, aby k aplikáciám umožňovala bezpečný prístup. Prechodom do cloudu získavajú dve služby v jednom. Pre bezpečný prístup k firemným aplikáciám nemusia kupovať nový hardvér, nemusia vymieňať firewall a rôzne bezpečnostné zariadenia, ale môžu využiť cloud, kde to všetko dostanú automaticky. V cloude sú teda garantované aj bezpečnosť aj lacnejšie hardvérové zdroje..

Ak by sme posúdili škody vzniknuté firme po hekerskom útoku sprevádzanom únikom dát v porovnaní s vynaložením financií na kvalitný cloud a jeho bezpečnostné garancie, čo by sme zistili?

Tu vyhráva jednoznačne ten, kto má dáta v cloude. Stačí si spočítať, o koľko peňazí firma príde, keď prestane vyrábať alebo jednoducho nefunguje.

Poznám príbeh, keď sa musela firma vysporiadať so situáciou po kyberútoku. Na masívny útok, ktorý zasiahol ich systémy a zálohy neboli pripravení, a napriek tomu, že udržali chod výroby, prichádzali o státisíce eur. Východiskom bolo zvoliť prostredie, v ktorom postavíte informačný systém rýchlo a bezpečne späť na nohy. Zmigrovali do cloudu. Hardvérovú serverovú infraštruktúru síce stále majú aj u seba, ale používajú ju už len ako záložnú. Všetky produkčné aplikácie presunuli do cloudu. Pomohli sme im zmeniť aj architektúru niektorých aplikácií spolu s ich nastaveniami tak, aby už nebolo možné dáta zvonku zašifrovať. To, čo je zálohované v cloude, je úplne oddelené od infraštruktúry zákazníka a v prípade opätovného útoku naň pre útočníkov nedostupné. Cloud je presne na toto stavaný, v prípade ďalšieho útoku vieme dáta veľmi rýchlo obnoviť. Predmetná firma má centrálu asi 200 kilometrov od svojich virtuálnych serverov v cloude, a nie je s tým žiaden problém. Dokonca to pre bezpečnosť vítajú.

Sú známe prípady, keď firmy stratili svoje dáta napriek tomu, že mali zálohy? Je cloud 100-percentne bezpečný?

Nič nemôžeme považovať za 100-percentne bezpečné. Takže bezpečný na 100 % nie je. Ale len z dôvodu, že jedným z medzičlánkov je človek – ľudský faktor je vždy najväčším rizikom. 

Sekretárka napríklad otvorí mail, ktorý automaticky stiahne ransomvér a zakryptuje dáta v celej firme. Ak má zákazník servery v cloude bezpečne zálohované, obnova je rýchla, ale firma môže stáť pol dňa, kým preinštaluje PC/Notebooks. Určite je to však neporovnateľne rýchlejšie a menej finančne bolestivé ako hľadanie riešení na záchranu dát a funkčnosť firmy, čo má úložiská „v železe“.

Sú medzi existujúcimi cloudmi rozdiely? Zadefinujme typy cloudov a komu sú určené.

Pre menšie a stredné firmy je vhodnejší public cloud, pretože predstavuje nízky náklad a okamžite dostupný výpočtový výkon.

Privátny cloud je vhodný pre väčšie firmy na špeciálne aplikácie, ktoré musia z nejakých licenčných dôvodov byť na dedikovanom hardvéri. 

Ako optimálne riešenie pre všetkých by som osobne odporúčal hybridný cloud. Tu môže byť časť prevádzky v public cloude a časť v privátnej infraštruktúre, alebo môže mať firma jeden z cloudov ako pracovný a druhý záložný.

Všetko však záleží aj od povahy aplikácií, pretože každá firma používa niečo iné. Jedna môže mať aplikácie špecifické z hľadiska ich výrobného procesu, iná ich používa prevádzkované priamo v cloude. Všetko je to „case by case“ a veľmi individuálne. Poviem to na príklade prevádzky obchodu s pobočkami po celom Slovensku. Je pre nich jednoduchšie a rozumnejšie napojiť sa na centrálne aplikácie – napríklad do pokladne či skladov – v cloude, ako keby ich mali u „seba“ na serveroch. Internetové pripojenie k aplikáciám by totiž bolo aj pomalšie, aj drahšie.

Nie je však prechod do cloudu zložitý? To je asi otázka, s ktorou sa stretávate najčastejšie.

Spolu s tou, koľko by nás to stálo (úsmev). Tu sa snažíme klientom vždy vysvetliť, že cena súvisí so škálovateľnosťou cloudového prostredia.  Čo sa týka prechodu do cloudu, migrácia je jednoduchý proces, ak máte dostatočný čas na prípravu a kvalifikovaného partnera.

Ako prebieha migrácia do cloudu?

Dvoma pomerne jednoduchými, no odlišnými spôsobmi.

Prvý spôsob: Celý server firmy so všetkými dátami sa presunie do cloudu a tam sa spustí ako virtuálny. Čiže z fyzického sveta prejde spoločnosť do virtuálneho. Všetok „bordel“, staré softvéry, neupratané databázy, staré dáta, sa takisto prenesú do cloudu. V tomto prípade bude však aktualizácia dát a systémov vždy náročnejšia.

Druhý spôsob: Odzálohujú sa len produkčné, aplikačné dáta, ktoré firma naozaj potrebuje. V cloude sa nainštaluje nový, aktuálny virtuálny server, nainštalujú sa nové verzie operačných systémov, nové verzie aplikácií, a naimportujú sa len čisté a užitočné dáta. Výsledkom je konečné fungovanie na vynovenom softvéri.

U nás v GAMO je migrácia do cloudu grátis. Ja osobne  odporúčam spôsob, keď sa nepresúva celý server, ale ide o inštaláciu dát načisto. Všetko sa neskôr oveľa jednoduchšie a rýchlejšie updatuje aj udržuje.

V čom je slovenský cloud výnimočný oproti veľkým hráčom ako Google, Amazon či Microsoft 365?

Všetko je o ľuďoch. Spomínané spoločnosti sú ako provideri omnoho väčší, majú viac služieb. No pre veľa malých firiem na Slovensku sú ich služby nedosiahnuteľné, a to aj z dôvodu, že sa nemajú na koho obrátiť v lokálnom jazyku. Musia prísť na portál, kde je všetko v angličtine, a zadanie si vyklikať. Môže sa stať, že zlým kliknutím firme zrazu príde faktúra o 4000 Eur vyššia. A to ide len o nepozornosť, omyl. Na Slovensku je pritom 90% malých firiem. Veľký provider je pre nich v istom zmysle nedostupná vec. IT-čkári môžu mať jazykovú bariéru, alebo nevedia rozsiahlu ponuku cloudových služieb v ponuke globálnych providerov obsluhovať. Ak niečo spravia zle, môžu poškodiť svoju virtuálnu infraštruktúru v cloude, a to môže mať v konečnom dôsledku dopad na faktúru. A, samozrejme, ak by chceli konzultácie od Googlu alebo Amazonu, tak ich hodinová sadzba sa pohybuje v iných, vyšších finančných úrovniach ako napríklad služba GAMO Cloud.

Aké výhody má teda priamo GAMO Cloud?

Veľká výhoda GAMO voči nadnárodným providerom je, že komunikujeme so zákazníkmi na priamo a v slovenčine.  Kedykoľvek je možné zavolať s požiadavkou, my navrhneme riešenie, a následne môžu byť aplikácie prenesené k nám do cloudu. Naše služby sú o dostupnosti, väčšej rýchlosti a blízkosti k ľuďom, o plnej súčinnosti. Často sa nám stáva, že zákazník chce ísť do cloudu, ale nevie ako na to. Ide väčšinou o tých, ktorí nemajú IT ako core business. Napríklad kvetinárstvo, mäsiarstvo či výrobný podnik. Ak majú svoje IT oddelenie, tak tam býva väčšinou málo ľudí, a tí nemajú dostatok času sledovať vývoj trendov u technológií, ktoré spravujú pre udržanie a rozvoj svojho core biznisu. Majú možnosť obrátiť sa na firmy, kde ich vypočujú, podajú im pomocnú ruku a navrhnú funkčné riešenie. Až keď im končí hardware a musia kúpiť nový, začínajú si zisťovať informácie o prechode do cloudu. Oslovia nás a začína spoločná debata. Zisťujeme, čo prevádzkujú, či sú aplikácie, ktoré potrebujú, lokálne alebo je to softvér, ktorý riadi nejaké výrobné linky a podobne. Následne sa zvažuje, čo je vhodné a dostupné do cloudu preniesť. Naše data centrum je v Bratislave, a máme zákazníkov z celého Slovenska, ale aj z iných krajín Európskej únie.

Prečo potom cloudové služby nevyužíva viac firiem na Slovensku? S akými obavami sa ako cloud konzultant u klientov stretávate?

Paradoxne to nie sú len financie. Keď sa rozprávame s IT ľuďmi vo firmách, majú obavu, že ich chceme nahradiť. To je ale nevedomosť. My nenahrádzame ľudí, ani na to nemáme ľudské zdroje, snažíme sa s lokálnymi IT ľuďmi kooperovať a spolupracovať. Zabezpečujeme výpočtový výkon, dostupnosť aplikácií, aby mali väčšiu škálovateľnosť, kvalitu, aby systém vždy fungoval, bez výpadkov a podobne. Aby už nemuseli investovať do nákupu nového hardvéru, ktorí majú pod stolom.

Pomáha v argumentácii výhoda v dlhodobom šetrení finančných prostriedkov?

Väčšina z finančných riaditeľov rozumie logike, keď sa investičné náklady zmenia na prevádzkové, čo prechod do cloudu prináša. Takisto je kľúčovým argumentom fakt, že pri cloude si v prípade potreby môžete väčší priestor alebo výkon okamžite kúpiť a aj využívať. A naopak. Zákazník teda naozaj platí len za to, čo reálne použije. Ak má zákazník nadbytok HW zdrojov, jednoducho ich zníži a bude platiť menej, ak potrebuje pridať, tak si zakúpi viac. To iste platí aj pri SW licenciách.

Budúcnosť cloudových služieb teda vidíte vo svetlých farbách?

Vo veľmi svetlých. Vkladať investície do hardvéru a kupovať ho sa v dnešnej dobe oplatí len veľkým spoločnostiam. Na Slovensku by v cloude fungovalo bez problémov 90% firiem. Dôvodom, prečo tam ešte nie sú, môže byť vlastníctvo a užívanie hardvér v záruke či so životnosťou. Tá je 5, 6, niekedy 7 rokov. A keď má firma 3-ročný hardvér, zatiaľ nebude migrovať do cloudu.  V budúcnosti však áno. No ak niekto začína budovať firmu teraz, jednoznačne odporúčam cloud, nie vlastné železo. V budúcnosti budú dokonca firmy využívať aj dva cloudy, dvoch providerov súčasne. Aby mali záruku, že keď sa jednému niečo stane, na ten druhý sa môžu spoľahnúť. Keď si vybavíte slovo cloud, nebude sa už spájať len s infraštruktúrou, ale bude zahŕňať služby umelej inteligencie či machine learning. Cloud tu teda bude stále, len sa bude neustále vyvíjať, pridávať nové funkcie a služby.