Nedávno sa firmy začali vysporiadavať so zavedením povinného ESG reportingu do svojich vnútorných štruktúr, medzitým je už však na stole Európskej komisie nový reformný balík s názvom Omnibus, ktorý zásadne zmení pravidlá povinného nefinančného vykazovania v rámci EÚ.
Prečo Európska komisia zavádza nové opatrenia? Reformný balík opatrení s názvom Omnibus je reakciou na narastajúce obavy z nadmernej regulačnej záťaže, ktorá by mohla ohroziť konkurencieschopnosť európskych podnikov. Jeho cieľom je zjednodušiť pravidlá ESG reportingu a uľahčiť firmám adaptáciu na nové požiadavky, pričom je nutné zosúladiť európske ambície smerom k udržateľnosti so zachovaním konkurencieschopnosti európskych podnikov.
Komisia preto predstavila návrh, ktorý má znížiť administratívnu záťaž až o 25 percent a minimálne o 35 percent, špecificky pre malé a stredné podniky, do konca aktuálneho mandátu. Reforma zasahuje do viacerých pilierov ESG legislatívy – vrátane smerníc CSRD, CSDDD, nariadení CBAM a programu InvestEU.
Zjednodušene: Ide o zosúladenie doterajších vysokých ambícií v oblasti udržateľnosti s realitou trhu a schopnosťou firiem tieto požiadavky zvládať bez zásadného oslabenia svojho rastového potenciálu.
Podľa odhadov Európskej komisie malo ESG reportovanie v aktuálnej podobe priamy dopad na približne 50-tisíc podnikov v Európskej únie a nepriamo na ich dodávateľov. Ako však ukázal prieskum, ktorý zverejnila spoločnosť PwC Luxembourg, len 42 percent firiem sa považovalo byť za pripravených plnohodnotne plniť nové požiadavky.
Práve táto nízka pripravenosť, kombinovaná s geopolitickými posunmi v USA a Európe, podnietila Európskej komisie prehodnotiť nastavenie celého systému.
Ako Omnibus zmení ESG reporting
Medzi kľúčové pripravujúce sa zmeny patrí najmä zvýšenie prahových hodnôt pre povinný ESG reporting, čo znamená, že povinnosti sa už nebudú vzťahovať na podniky s 250 zamestnancami, ale len na veľké spoločnosti s viac než 1000 zamestnancami. Počet firiem, ktoré musia vykonávať podrobné nefinančné vykazovanie sa tak zníži asi o 80 percent.
Omnibus balíček tiež upravuje požiadavky na due diligence. Nové pravidlá sa teraz budú vzťahovať len na priamych dodávateľov, čo znamená, že podniky už nebudú musieť monitorovať celý hodnotový reťazec, ale iba svojich priamych partnerov. Táto úprava sa týka smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD).
Európska komisia zároveň navrhuje dvojročný odklad povinností na podávanie správ o udržateľnosti pre spoločnosti 2. a 3. vlny, ktoré mali pôvodne začať vykonávať tieto povinnosti v rokoch 2026 alebo 2027, s novým termínom až v roku 2028. Toto opatrenie s pracovným názvom ‚stop-the-clock‘ už bolo formálne schválené Európskym parlamentom 3. apríla 2025. Aby však nadobudlo účinnosť aj na Slovensku, bude ho ešte potrebné zapracovať do národnej legislatívy, konkrétne do Zákona o účtovníctve 431/2002. Dovtedy zostávajú v platnosti pôvodné termíny.
Komisia sa zároveň zaviazala prepracovať európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS). Revízia sa zameria na zníženie počtu povinných dátových bodov, odstránenie nejasností v jednotlivých ustanoveniach, zosúladenie s inými právnymi rámcami EÚ a celkové zjednodušenie vykazovacích požiadaviek.
Dobrovoľný reporting
Spoločnosti, ktoré v dôsledku zvýšenia prahových hodnôt vypadnú z rozsahu pôsobnosti CSRD (t. j. firmy s menej ako 1 000 zamestnancami), budú môcť dobrovoľne reportovať podľa zjednodušeného štandardu vypracovaného EFRAG pre malé a stredné podniky (VSME). Tento štandard zároveň slúži ako ochranný mechanizmus, obmedzuje totiž rozsah informácií, ktoré môžu veľké podniky alebo finančné inštitúcie od menších dodávateľov požadovať.
Reportovať budú len najväčšie firmy
Zatiaľ čo doteraz sa ESG reporting týkal všetkých veľkých spoločností, ktoré prekročili aspoň dve z troch hraníc (250 zamestnancov, obrat 50 miliónov eur, alebo súvaha 25 miliónov eur), po novom sa bude vzťahovať len na firmy s viac ako 1 000 zamestnancami a zároveň s obratom nad 50 miliónov eur alebo súvahou nad 25 miliónov eur. Z nového nastavenia tak vypadne veľká časť subjektov, najmä stredne veľké podniky, ktoré budú môcť využiť už spomínaný zjednodušený dobrovoľný štandard založený na normách pre MSP.
Na Slovensku sa povinný ESG reporting podľa pripravovanej reformy európskej legislatívy dotkne relatívne malého počtu spoločností. Podľa údajov z portálu Finstat.sk pôsobí na Slovensku približne 121 firiem s viac než 1 000 zamestnancami.
Vzhľadom na to, že na Slovensku dominujú malé a stredné podniky (MSP), ktoré tvoria približne 99,9 % všetkých podnikov, väčšina slovenských firiem nebude priamo ovplyvnená povinnosťami vyplývajúcimi z ESG reportingu. Dobrovoľný štandard im však umožní podávanie správ založených na princípoch aplikovateľnosti, nie dvojitej materiality, ako je to pri bežnom ESG reportingu. MSP by si preto mali byť vedomé, že ich väčší korporátni partneri, ktorí podliehajú pravidlám CSRD, môžu požadovať konzistentné ESG údaje.
